with a link to translator
Spomienky na Uruguaj
Peter Valdner (Montevideo 1990, updated)
Nasledujúce
riadky píšem v Uruguaji, ale vo chvíľach, kedy sa Vám dostanú do rúk, môj
tunajší pobyt zrejme už bude len minulosťou.
Píšem Vám na základe opakovanej žiadosti
agilného vedúceho našej sekcie Ing. Bičovského, ale i na základe viacerých
listov našich členov, ponúkajúcich spoluprácu a zaujímajúcich sa
o možnosti doplnenia svojich zbierok známkových území (ASFE) najmä o latinskoamerické ASFE, viď aktualizovaný zoznam 780 ASFE.
Pokiaľ chýbenky obsahovali Montevideo, Buenos
Aires, a u rozhľadenejších ešte Entre Rios či República Oriental, záujem
som uspokojil.
Horšie je to s chýbenkami typu Cordoba, Carúpano,
Nueva Granada a Mosquito. Konkrétnym záujemcom som to listami vysvetlil,
pre široký okruh zberateľov ZZ sa v tomto liste k problematike vrátim.
Uruguay je druhým najmenším juhoamerickým nezávislým
štátom a pri pohľade na naše mapy pripomína rozmermi Liechtenstein či
Luxembursko. V skutočnosti je podstatne väčší ako Československo. Zato
obyvateľov má len 3 milióny, z ktorých
temer polovice žije v hlavnom meste Montevideu. To je najjužnejším
hlavným mestom juhoamerického kontinentu, hoci z máp vo väčších mierkach
by sa dalo prvenstvo prisudzovať nesprávne argentínskemu Buenos Aires.
Zberateľ v Československu logicky
predpokladá, že vo viac ako miliónovom Montevideu budú prekvitajúce
filatelistické obchody s prevahou známok
Z Latinskej Ameriky. Ako som sa však presvedčil, v Južnej
Amerike treba dať logiku neraz stranou. Aspoň tú našu, stredoeurópsku.
Špecializovaný filatelistický obchod, predávajúci
i numizmatiku, je v Montevideu, a tým automaticky
i v Uruguaji, jediný. Vedie ho syn zakladateľa firmy, už dávno
zosnulého, v podstate ako hobby. Otvorené má len vo večerných hodinách
a vedie len známky uruguajské. Ostatné štáty zväčša len ako balíčkový
tovar.
Nakoľko výmena známok sa v Uruguaji praktizuje
len minimálne, záujemcovi o známky zostávajú prakticky len 3 možnosti.
Kupovať (a predávať) prebytky na dražbách, navštevovať nedeľný blší trh, alebo
sa nakontaktovať na zberateľov, s ktorými s zoznámi zväčša opäť len
na dražbách.
Dražby organizujú obe tunajšie filatelistické
spoločnosti – Club Filatélico del Uruguay a Círculo Filatélico de
Montevideo, ale zúčastniť sa môžu len členovia. Pre zaujímavosť – ročné členské
v Clube je 15 USD. Verejných dražieb, organizovaných pod hlavičkou rôznych
dražiteľských firiem, je niekoľko a s veľmi rozdielnou úrovňou. Za
niektoré položky by sa však nemuseli hanbiť ani renomované európske firmy.
Na nedeľňajšom trhu, pod šírym nebom,
priemerne ponúka známky 5 stôlkárov. Či prší, či nie. Tomu zodpovedá aj kvalita
ponúkaného materiálu. Zväčša však majú doma aj lepšie položky.
Individuálny kontakt na zberateľov je zo
strany československých zberateľov tradičný. Jeden tunajší mi ukázal svoju
kartotéku partnerov, s ktorými korešponduje. Jednoznačne najrozsiahlejší
adresár mal pod hlavičkou Československa. Naše známky obratom expeduje do iných
teritórií, ale neustále rozširuje zoznam partnerov, ktorí mu ich už odmietajú
akceptovať.
Na otázku, čo sa vlastne v Uruguaji
zbiera, dáva odpoveď pôvod jeho obyvateľov. Popri známkach Uruguaja, hoci
známky najmä v poslednom období sú málo atraktívne, pre nás snáď
s výnimkou série máp a znakov jednotlivých departmentov (spolu 19),
vydávanej na pokračovanie,
sa zbiera najmä Španielsko, Francúzsko,
Izrael, Nemecko a USA. Stretol som zberateľov, ktorých chýbenky sa skladajú
len z niekoľkých rarít. Sú však klientmi aukcií vo Švajčiarsku či
Nemecku.
S nikým, kto by zbieral Československo,
som sa nestretol. Viacerí v rámci svojich generálnych zbierok celého sveta
zbierajú aj bývalé socialistické štáty, ale uplatnenie nachádzajú temer výlučne
v námetových zbierkach, ktoré sú pomerne rozšírené.
V Uruguaji som sa stretol aj
s anglickou verziou Atlasu ZZ, hoci na zberateľov ASFE som natrafil len
minimálne. Konkrétne na dvoch. Prvý sa pokúša zhromaždiť prvé emisie podľa
katalógu Yvert, druhý je zberateľom už len bývalým, lebo zbierku nedávno rozpredal.
Prišiel som už neskoro. Údajne obsahovala známky č. 1, navyše v členení
podľa štátoprávnych zmien. Širokú paletu ASFE majú i generálni zberatelia
celého sveta, ale pokiaľ nemajú dubletu konkrétnej známky, nič sa od nich
získať nedá.
FAZZ československým zberateľom
dobré meno v Uruguaji neurobil. Ako vysvetlíte Uruguajcovi, že okrem obligátneho
Uruguaja a Montevidea nie je v atlase už nič? Že chýba Florida je
ešte zdôvodniteľné, ale čo možno vytknúť napr. emisiám República Oriental,
perfektne spĺňajúcim všetky vytýčené kritéria? Vysvetlenie, že sa jedná len
o jednu z množstva nepresností vo FAZZe, lokálpatriota neuspokojí.
Pre záujemcov preto uvádzam podrobné členenie
uruguajskej známkovej produkcie dľa miestnych katalógov. Nech si každý vyberie
čo do zbierky zaradí, ale pre zberateľov ASFE ako absolútne minimum odporúčam,
Montevideo, República Oriental a Uruguay. Na území Uruguaja sa
v klasickom období používali i známky, GB, RF a talianske
Estero. Tie netreba, ale pokročilejší by mali mať aj Diligenciu, Floridu a lokálne
(letecké) Montevideo.
1. Diligencia
a/ 1856-7 vydané 4 známky súkromnou spoločnosťou
p. Lapida, slúžiace najmä na frankovanie zásielok, dopravovaných dostavníkmi (=
diligencia) do Buenos Aires,
ab/ 1969 3 známky v aršíku, ktorými bolo
možné individuálne frankovať – 12 tis. kusov,
ac/ 1972 detto s dotlačou na aršíku,
náklad 38 tis. kusov.
a/ 1858 vydané 3 známky opäť spoločnosťou p.
Lapida, ale so zmeneným názvom, lebo pôvodný nevyhovoval skutočnosti, že známky
bolo možné použiť i na frankovanie zásielok, prepravovaných lodnou
dopravou. Dekrétom z 15. augusta 1858 boli stiahnuté z obehu, ale ďalším
dekrétom z 11. júna 1859 boli opäť povolené ako prvé uruguajské známky
štátnej pošty.
aa/ 1971 vydané v aršíku, náklad 20 tis.
kusov,
b/ 1859-62 vydaných 12 známok
s platnosťou v celom Uruguaji,
ba/ 1973 aršík s 1 známkou, používanou
ako výstrižok. Náklad 20 tis. kusov,
c/ letecká známka pre let Montevideo –
Florida 24. augusta 1925. Náklad 8 tis. kusov,
d/ Lokálnou známou je i letecká
s platnosťou 14. septembra 1925, ktorá sa používala pre let Montevideo –
Rincón. Neexistuje nepoužitá, lebo sa lepila priamo na pošte na podané
zásielky. Náklad 18 tis. kusov.
a/ 1864 vydaných 5 známok, v roku 1866 pretlače hodnoty, spolu 10 známok.
aa/ 1972 vydané 2 aršíky s obrazom známok 1864, použiteľné jednotlivo. Náklad 20 tis. kusov.
4. Uruguay
a/ 1866-8 celkove 18 známok
s názvom Montevideo Uruguay, litografia londýnskeho pôvodu,
b/ República Oriental del Uruguay - názov
používaný od londýnskej tlače 1866 až do emisie z roku 1954,
c/ 1908-11 vydané 3 emisie (7 známok), majúce
platnosť len pre korešpondenciu vo vnútroštátnom styku.
Uruguajskou zvláštnosťou sú ale známky,
majúce obmedzenia v cirkulácii do zahraničia:
ca/ 1909-10 dve emisie (4 známky)
s platnosťou len pre Uruguaj a Argentínu,
cb/ 1911 jediná známka s platnosťou len
pre Latinskú Ameriku,
cc/ 1920 trojznámková emisia
s platnosťou do Latinskej Ameriky, ale okrem Chile,
d/ názov Uruguay sa používa od roku 1910 na
atypických známkach (4 ca-cc), opätovne na olympijskej sérii 1924, postupne
striedavo so 4b a okrem už uvedených výnimiek sa používa dodnes.
5. Florida
1935 jediná známka pre let Florida – Montevideo
24. Augusta 1925, analógia s 2c/.
6. V Uruguaji boli ďalej vydané známky, uvádzam rok prvého výskytu:
a/ Oficial - služobné od roku 1880,
pretlače, definitívne i s perforáciou,
b/ Tasa - doplatné, 1902,
c/ Prensa - novinové, 1922,
d/ Encomiendas - balíkové,
i v členení pre vnútroštátne a pre zahraničie, 1922,
e/ Impuesto a encomiendas - balíková
daň, 1943,
f/ Mensajerías - pre doručovanie
kontrahovanými spoločnosťami, 1921,
g/ Fuera de hora – príplatok za doručenie
zásielky, podanej po uzávierke, 1936,
h/ Telégrafo – telegrafické, 1927,
i/ Cierre oficial – na uzavretie
poškodenej zásielky, 1902,
j/ Sellos moneda – na výdaj drobných čiastok,
namiesto mincí, 1936.
Všetky uvedené známky sa v Uruguaji kúpiť
dajú. Jediným limitujúcim faktorom je stránka finančná. Všeobecne platí, že na
trhoch s konvertibilnou menou sa v porovnaní s cenovou úrovňou
v Československu známky kupovať neoplatí. Na vysvetlenie zvyčajne používam
nasledovný príklad. Ak je v súčasnosti kurz DEM k CSK 20:1, čo
ľudovou rečou znamená, že 1 DM je 20 Kčs, a 1 MiM 2 Kčs, tak tu existuje
diferencia plus/mínus 1000%. Vo svete je táto diferencia menšia,
a koľkokrát je menšia, toľko násobne je pri nákupe nutné známky preplatiť.
Konkrétne v Uruguaji to pri bežných známkach
znamená priemerne, odhadujem, 2x, pri zaujímavejších známkach ale
i podstatne viac. A žiaľ, prakticky všetky známky, ktoré zaujímajú
zberateľov ASFE, sa dajú zaradiť medzi tie zaujímavejšie.
Nakoľko iste oprávnene namietnete, že priemer
môže byť nesmierne skresľujúci a že kurzy nestabilné, uvediem niekoľko
konkrétnych príkladov. Na ich objasnenie je však nutné uviesť niekoľko
uruguajských špecifík.
Uruguajský filatelistický trh,
v porovnaní hoci s naším, je miniatúrny. To znamená minimálnu ponuku
a teoreticky i dopyt, ale tu vstupuje ďalší faktor, argentínsky trh.
Tam sú ceny, údajne, dvojnásobné, a tak Argentínci vykupujú i to
málo, čo je v Uruguaji ponúkané. Dôsledkom používania katalógu Yvert je zas
skutočnosť, že v Uruguaji sa do zbierok, a tým i do ponuky na
dražbách, nezhŕňajú ASFE ako Beni, Tierra del Fugo, a pod. Pre uruguajské známky
sa používajú miestne katalógy, kde sú ceny voči Yv. vysoko nadsadené.
A nezanedbateľným faktorom je i miestna vlhká klíma, ktorá známkam neprospieva.
Ale už k cenám. Sú to buď tie, za ktoré
som známky kúpil, alebo kúpiť mohol. Jedná sa zväčša o najlacnejšie známky
príslušnej ASFE, kotizácie v rozmedzí 3 rokov:
- Známky z územia Uruguaja - Diligencia 1a 240 USD, Montevideo 2a 110 USD, Montevideo 2b 10 USD, 2e 12 USD, detto Florida, República Oriental 12 USD. Známky poškodené sa predávajú zhruba za 50% uvedených cien, falošné po 3 USD/kus, pokiaľ sa ovšem nejedná o falzá Sperattiho, ktoré sú drahšie ako známky pravé.
- Známky z územia Argentíny - Buenos Aires 14 USD, Córdoba 140 USD, Corrientes 7 USD, Entre Rios 10 USD, Tierra del Fuego 14 USD. Falzá Baires a Corrientes 3 USD, Cordoba 15 USD, Tierra del Fuego 10 USD. Keďže sa jedná o známky, sprostredkované 3. osobami, je možné, že priamo v Argentíne sa dajú získať lacnejšie.
- Chile - Talca 1 USD
- Bolívia - Beni séria 12 USD, hoci dľa katalógu 2,40 MiM. Názorná ukážka odchýlky od priemernej hodnoty. Hľadal som však viac ako 3 roky.
- Ako ďalšie zaujímavejšie položky som získal Confederación Granadina 50 USD, Swazieland 3 USD, British Columbia and Vancouver Island 50 USD, Carúpano viac ako 100 USD, list Florida 20 USD...
Do Československa som dodal aj Mariňo,
Guiriu, Yrapu..., ale tieto položky nemajú priamu súvislosť s mojím
uruguajským pobytom, preto ceny neuvádzam.
Ale že Uruguaj nie je najvhodnejším miestom
na hľadanie známok Latinskej Ameriky som sa už zmienil. Zato som tu získal
pomerne nedostatkové položky (píše sa rok 1990) ako Arbe, Veglia, Ruhrkessel,
Stellaland.... Jedná sa často ale len o náhodu, s Uruguajom
nesúvisiacu.
Uruguajská filatelia sa svojimi špičkami môže
smelo porovnávať so špičkou svetovou. Na poslednej Prage boli vystavené 3 exponáty
uruguajských zberateľov a odniesli si 1x zlato - p. Jones v kategórii
aerofilatelie, a 2 medaily pozlátené. V exponátoch sme mohli vidieť stovky
Diligencií, Montevideí.....existuje však viacero hodnotných zbierok, čo je však
výslednica finančných možností ich majiteľov.
Na záver ešte niekoľko nesúrodých informácii:
Uruguaj udržuje v Antarktíde stálu stanicu
– Base Artigas. Pošta do Montevidea je prepravovaná letecky ozbrojenými silami,
frankovanie sa nevyžaduje. Používajú sa ale príslušné pečiatky.
Novinková služba na pošte neexistuje,
zabezpečuje ju pre svojich členov Club Filatélico de Montevideo. Členské som už
uviedol, adresa je Mercedes 1540, Montevideo, Uruguay.
K najvzácnejším uruguajským známkam
patria olympijské z roku 1924 na žltom papieri. Náklad 500 kusov, možno vidieť
v olympijskom exponáte MUDr. Osuského.
Filatelistická prepážka existuje na hlavnej
pošte. Funguje len v popoludňajších hodinách, k dispozícii je cca 10
emisií a príležitostné pečiatky.
V minulosti vychádzalo v Uruguaji
viacero filatelistických katalógov - Hoffmann, Mottek,
dnes už len jediný – Kobylanski - Casal.
Pán Kolylanski stál v minulosti dlhé
roky za vydávaním atraktívnych paraguajských známok, kontrakt bol vypovedaný k ultimu
vlaňajšieho roka, takže už vychádzajú len málo ľúbivé známky domácej
proveniencie.
Najvýznamnejšie dražby organizuje skupina
Ciardi – Hernandez. Konajú sa 4x ročne a trvajú 2 dni. Na poslednej, 30. júna
1990, dosiahol predaj 11.302.150 UYP.
Uruguajská pošta nepatrí medzi
najspoľahlivejšie, často sa štrajkuje, čo má za následok, že zásielky, podané
doporučene, sa nedoručujú. Doručenie zásielky z Československa trvá
priemerne 2 týždne. Absolútny rekord som zaznamenal 2 dni, ale bežné sú
i prípady, kedy doručenie trvalo 9 mesiacov, nehovoriac o zásielkách,
ktoré neboli doručené nikdy.
Toľko vybrané pasáže z môjho listu,
uverejneného v Spravodaji Geografilatelie č. 5 v roku 1990, kde si ho
môžete prečítať celý. Obrázky som doplnil neskôr, vtedy sa ešte počítače veľmi
nepoužívali.
Dnes, o štvrť storočia neskôr, je filatelistický svet úplne iný. Na
internete je možné kúpiť obratom známky,
ktoré bolo kedysi potrebné hľadať i celé roky. A neraz
i lacnejšie, ako vtedy. To je dôsledok globalizácie a sústredenej
ponuky. Otázkou je len, či známky, kúpené na internete, skutočne dostanete a či
budú aj pravé.
Zdroj: Internet a archív autora
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com
