Slovensko - revolučné známky 1944/45
Ako bolo postupne Československo oslobodzované, začali sa na
oslobodených územiach v zmysle Ústavného dekrétu o národných výboroch
a dočasnom Národnom zhromaždení z 4. 12. 1944 (Úradný vestník 18/1944)
používať tzv. revolučné známky.
Revolučnými známkami z územia Čiech a Moravy sa knižne zaoberá
publicista a zberateľ pán K. Holoubek, podáva informácie aj o vydaniach
v Chuste, Rimavskej Sobote, Rožňave a Skalici. Podrobnejšia literatúra
o ostatných vydaniach na Slovensku však chýba. Jedinou celistvejšou
literatúrou, kde sa s pretlačami z územia Slovenského štátu (a 1. ČSR
vôbec) môžme oboznámiť, je mnohými medailami na svetových výstavách
ovenčené dielo španielskeho zberateľa Juana Santaeugeniu.
Zberateľ známkových území (ASFE), nakoľko zbiera celý svet, by mal do
svojej zbierky zaradiť aj tieto známky, ťažko je však od nás žiadať
monografické vedomosti o známkach z celého sveta. Účelom tohoto článku
je preto povzbudiť zberateľov známok Slovenska, aby biele miesta na mape
vedomostí vyplnili. Ako úvodnú informáciu teda len stručné poznatky,
ako ich poznám ako zberateľ ASFE.
Prvé revolučné pretlače na území bývalej 1 ČSR vznikli na území
Podkarpatskej Rusi na maďarských známkach v mestách Berehovo, Chust,
Mukačevo a Terešva. Chustská pretlač sa používala od 4. 12. 1944,
v marci 1945 dokonca v Košiciach.
Aj pretlače z Mukačeva možno nájsť s košickou pečiatkou.
S postupom Červenej armády od juhovýchodu boli oslobodené oblasti,
okupované Maďarskom. Najznámejšie pretlače vznikli v januári 1945
v Rimavskej Sobote a Rožňave, predávné boli do 14. 3. 1945, nasledujúci
deň boli zvyšky odvezené do Košíc. Koniec im spravil až Obežník č. 12
Slovenského povereníctva pôšt z 29. 4. 1945, ich platnosť bola ukončená
k 30. 4. 1945.
Ďalšie pretlače na Maďarsku podľa J. Santaeugeniu
pochádzajú z miest a obcí Bidovce, Čergov, Číž, Kalinovo, Kelča,
Krásnohorské Podhradie, Kunova Teplica, Lučenec a Streda nad Bodrogom,
zrejme na pokyn župy v Rimavskej Sobote. A ešte Doľná Úľa, neviete, kde
to je? Zrejme pri Hornej Úli. Ale kde je tá? Existuje aj Hodejov.
Na ďalšom obrázku je list, podaný v Rimavskej Seči.
Spojenecké vojská oslobodzovali Československo od západu. Najprv
územia, ktoré Československo odstúpilo po Mníchove Nemecku,
kde sa
používali nemecké známky,
postupne aj územie protektorátu Čechy a Moravy, kde sa pretláčali
známky ČaM. Nariadením Ministerstva pôšt a telegrafov z 12. 5. 1945 ich
platnosť skončila 16. mája 1945.
Otázkou, na ktorú čakáme odpoveď od čitateľov a zberateľov, sú
revolučné známky z územia Slovenského štátu. Provizórium je známe zo
Spišskej Belej,
definitívne známky z 4. mája 1945 zo Skalice, oficiálne platili do 10. 7. 1945,
zberateľov ASFE však zaujímajú pretlačové známky. J. Santaeugenia
uvádza nasledovné miesta ich pôvodu a dokumentuje známky fotografiami:
Banská Bystrica, Bratislava, Javorina, Kežmarok, Kremnica, Muráň, Nitra,
Spišská Nová Ves a Žilina. Spomína aj Turčiansky Svätý Martin, ale to je pretlač z roku 1919. Preto ju z knihy stiahol, ale v obsahu omylom zostala.
J. Santeugenia vo svojom poslednom diele (z roku 1998) uvádza ešte 2
skupiny pretlačí. Prvú identifikoval ako povojnové pretlače Karla
Veselku a Parvana. K. Veselka vyrobil pretlače na Maďarsku Čeklís,
Dioseg, Fedýmeš nad Žitavou, Gúta, Kerezstur, Komárno, Ličartovce,
Meder, Nové Zámky, Parkán, Pustý Fedýmeš, Šamorín, Stará Daľa, Tornaľa
a Veľký Kýr. Parvan - neviete kto (alebo čo) to bol? - ponúkol pretlače
Guta, Komárno, Kolárovo, Vráble a ďalších 11 druhov na Maďarsku,
7 druhov na Slovenskom štáte.
Všetky tieto klasické povojnové pretlače
sú pomerne vzácne a v súčasnosti sa ich falzá (a ďalšie typy pretlačí na
Maďarsku) hojne vyskytujú na internetových aukciách. Predávajúci sú
väčšinou z Maďarska, našťastie im hláskovanie slovenských slov robí
problémy a tak niektoré falzá sú pre našinca smiešne ľahko rozoznateľné.
Druhú skupinu pretlačí nevedel J. Santaeugenia identifikovať, je
v nej 13 pretlačí na Slovenskom štáte a 6 na Maďarsku, predovšetkým tu
očakávame informácie od zberateľov Slovenska, prípadne pamätníkov.
Zámerne ich nezobrazujem, aby falšovatelia nemali k dispozícii vzory. Ak
však pošlete scany, porovnám ich s fotografiami v diele J. Santaegeniu
a identifikácie na webe zverejníme. Rovnako ako celistvosti s pretlačami
na Slovenskom štáte zo spomínaných 9 miest.
Namiesto záveru niekoľko slov o spomínanej literatúre. Kniha K. Holoubka sa volá Seznam revolučních přetiskú 1944-1945,
vyšla v roku 2011 a iste nie je problém sa k nej dostať. Ak sa
zaujímate o poštovú históriu Československa, tak je práve tým, čo
potrebujete. Jednoznačne vyvracia názor, že všetky revolučné známky boli
súkromnou špekuláciou. Na identifikáciu pretlačí sa však nehodí.
Rozhodne
odporúčam doplnené a prepracované 6. vydanie z roku 1998, sú v ňom
farebné fotografie všetkých typov pretlačí, ktoré autor poznal. Kniha nie je
lacná, predáva sa aktuálne (r. 2022) za 300 Eur a pri súčasnej nevídanej inflácii
ešte určite zdražie, ale rýchlo sa
zaplatí úsporou na vyhnutí sa falošným pretlačiam. Predchádzajúcich päť vydaní
bolo čiernobielych a identifikácia je zložitejšia, ale sú zase lacnejšie.
Staršie edície sú nutné pre špecialistov a prípadne obchodníkov, pretože
niektoré pretlače sú v novších vydaniach identifikované odlišne
a číslovanie je vždy iné.
Možno si
poviete planý poplach. Na trhu sú ale stále za pár korún dostupné celé archy
známok BuM, ktoré sa dajú pretlačením „zhodnotiť“. Viem o dvoch
zberateľoch v ČR, ktorí do pretlačí investovali milióny Kč, ale pravých revolučných
pretlačí získali len časť. Aj tie len preto, že niektoré typy pretlačí sú
stále tak cenovo dostupné, že sa zatiaľ nefalšujú. Príkladom môžu byť Brno III,
České Budejovice I, Domažlice I, Frýdek, Hluboká, Cheb, Jičín, Josefov, Konice,
Kostelec nad Orlicí, Olomouc I, niektoré typy Pardubíc, Plzne a Prahy,
Přerov II, Pustimeř, Říčany, Sušice, Svatý Kopeček, Svitavy, Teplice, Ústí nad
Labem I..., ale aj tu potrebuje zberateľ vedieť, ako vyzerajú. Tu však vystačí
s čiernobielou publikáciou.
Namiesto
slov jedna názorná ukážka pretlače Netolice u Liberce. Prvý obrázok je z
Graua,
druhý
z aukcie, kde kupujúci vyhodil tisíce Kč. Kto nevidí rozdiel, nech revolučné pretlače
radšej nezbiera.
Altrnatívnym
riešením by bolo vytvorenie si referenčnej zbierky celistvostí a pamätných
listov, kde by o pravosti nebolo pochýb. Ale to by bol postup finančne
nesmierne náročný. Tento prístup už zrealizoval aj sám J. Santaeugenia, vo
farebnom VI. vydaní je ich vyobrazených viac ako stopäťdesiat.
Pán Santauegenia už žiaľ ďalšie edície nevydá, preto už roky pracujem
v rámci Odbornej komisie ASFE Slovakia na identifikátore ním neevidovaných
pretlačí. Ak takéto vlastníte, prosím o informáciu.
A svetlo na konci tunela už zablikalo. V roku 2010 bol publikovaný článok
Dr. Svätopluka Šablatúru o revolučných pretlačiach z Rimavskej Soboty
v časopise Merkur Revue. Jedna lastovička síce ešte leto nerobí, ale
autor je špičkovou slovenskou kapacitou v oblasti československých
známok a tak snáď pomôže prebudiť aj iných slovenských zberateľov, aby
ešte naskočili do už odchádzajúceho vlaku.
Zdroj: Internet a archív autora
Kontakt na autora: valdpete@yahoo.com
